(Ne) správne použite hasiaceho prístroja

Aj toto sú často kladené otázky našich klientov. Preto sme napísali tento článok, aby sme aj takouto formou odpovedali.

Je možné nesprávne použitie prenosného hasiaceho prístroja?

Áno, záleží na okolnostiach. Prevádzky sa vybavujú prenosnými hasiacimi prístrojmi podľa prítomnosti horľavých látok, ale  nesprávne použitie sa nedá vylúčiť.  

Môžem si ublížiť pri nesprávnom použití prenosného hasiaceho prístroja?

Áno, závisí na okolnostiach, v určitých prípadoch použitie nesprávneho prenosného hasiaceho prístroja môže viesť až k ohrozeniu zdravia a života.  V texte nižšie je problematika podrobnejšie vysvetlená.

Je jedno aký prenosný hasiaci prístroj použijem na hasenie požiaru?

Nie, záleží na okolnostiach. Sú typy ktoré sú univerzálnejšie a sú typy, ktoré majú užší rozsah použitia. Podrobnosti sú vysvetlené v texte nižšie.

Treba kurz/školenie/skúšky/preukaz na použitie prenosného hasiaceho prístroja?

Nie, žiadna legislatíva to nevyžaduje, nie je taká povinnosť. Avšak podobne ako nie každý musí absolvovať kurz prvej pomoci, tak v určitých situáciách je veľkou výhodou taký kurz mať a vedieť poznatky a zručnosti z neho použiť. Použitie prenosných hasiacich prístrojov musí byť jednoduché aby mohli byť rýchlo a účinne použité. Odporúčame venovať pozornosť školeniam v oblasti ochrany pred požiarmi u zamestnávateľa.

Ak máte záujem o praktický nácvik hasenia prenosným hasiacim prístrojom ponúkame službu – zaškolíme Vás, vysvetlíme správne a nesprávne použitie, sami si zahasíte oheň na špeciálnom ohňovom trenažéri pomocou prenosných hasiacich prístrojov. Podrobnosti sú tu https://www.firecontrol.sk/--35-223-trenazer-hasenia---skolenie-s-praktickou-ukazkou-hasenia-

O vhodnosti použitia prenosných hasiacich prístrojov sme už pred časom napísali článok https://www.firecontrol.sk/-vhodnost-pouzitia-hasiacich-latok.

Vyhláška MV SR č. 347/2022 Z. z. o vlastnostiach a o podmienkach prevádzkovania, označovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly hasiacich prístrojov stanovuje jednotné pravidlá pre prevádzku, označovanie, kontroly hasiacich prístrojov. Celé znenie vyhlášky: https://www.firecontrol.sk/files/2022-11-09-133943-347_2022_hasiace_pristroje.pdf.

Príloha č. 1 uvedenej vyhlášky určuje aké informácie musia byť uvedené na prenosnom hasiacom prístroji:

POPISNÉ OZNAČENIE NA HASIACOM PRÍSTROJI

Na hasiacom prístroji sa uvádza popisné označenie s týmito údajmi:

a)     slová „HASIACI PRÍSTROJ“,

b)    druh hasiacej látky a jej menovité množstvo,

c)     údaj o skúšobných modeloch tried požiarov,

d)    návod na použitie hasiaceho prístroja s piktogramami objasňujúcimi potrebné úkony,

e)     piktogram znázorňujúci triedy požiarov, na ktoré možno hasiaci prístroj použiť,

f)      upozornenie na obmedzenia alebo nebezpečenstvo pri používaní hasiaceho prístroja, najmä na toxicitu alebo úraz elektrickým prúdom,

g)    poučenie o potrebe

1.  opakovaného naplnenia po každom použití,

2.  pravidelnej kontroly,

3.  používania náhradných súčastí hasiaceho prístroja, ktoré sú v súlade so schváleným typom hasiaceho prístroja,

h)    údaje o hasiacej látke, prímesiach, prímesiach obsahujúcich vodu a o ich množstve vyjadrené     v percentách,

i)     údaje o výtlačnom plyne (ak sa používa),

j)     čísla alebo označenia schvaľovacích dokumentov,

k)    typové označenie hasiaceho prístroja,

l)      rozsah prevádzkových teplôt,

m)   upozornenie na možnosť zamrznutia pri hasiacich prístrojoch vodných a hasiacich prístrojoch penových,

n)    odkaz na technickú normu alebo inú obdobnú technickú špecifikáciu s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami,

o)     názov a adresa sídla alebo miesta podnikania výrobcu hasiaceho prístroja alebo dovozcu hasiaceho prístroja,¹¹⁾

p)     rok výroby hasiaceho prístroja.

Uvádza sa množstvo údajov, ktoré sú potrebné na to aby ste kúpili kvalitný, spoľahlivý výrobok, ktorý v prípade potreby poslúži svojmu účelu. Časť údajov je dôležitá pre použitie v prípade požiaru, časť pre servis a údržbu, časť pre kontrolu. Pre užívateľa, ktorým sa môže stať ktokoľvek kto sa ocitne v okolí miesta kde vznikol požiar, (niekto kto prístroj ani nevyberal, nekúpil, neinštaloval v objekte, nezamýšľal sa nad jeho výberom) je najdôležitejší údaj o vhodnosti a nevhodnosti použitia hasiaceho prístroja s piktogramami tried požiaru, návod na použitie s piktogramom a informácia či je možné hasiť aj zariadenie pod elektrickým prúdom. Tieto dôležité informácie sú aj vo forme piktogramov. Označovanie prenosných hasiacich prístrojov je veľmi podobné na celom svete, v krajinách EÚ sú malé rozdiely. Na prenosnom hasiacom prístroji s označením v cyrilike v Grécku človek neovládajúci jazyk síce neprečíta všetky informácie na povrchu prístroja, ale triedu požiaru a návod na použitie sú z piktogramov pochopiteľné. Na Slovensku by však mali byť používané a predávané iba hasiace prístroje so štítkom v slovenskom jazyku.

Čo ak použijem prístroj bez toho aby som skontroloval/skontrolovala  vhodnosť, neviem čo je trieda požiaru, nebol/nebola som na školení, zabudol/zabudla  som ...? 

Môžu nastať tri situácie:

1. Použijem správny prenosný hasiaci prístroj – náhodne, bol prvý, ktorý som mal po ruke
2. Ak použijem nesprávny, môže byť neúčinný, alebo nie dostatočne účinný
3. POZOR! Ak použijem nesprávny, môžem vážne ohroziť seba a okolie

Prenosný hasiaci prístroj vodný – obmedzenia použitia

Následky nevhodného použitia prenosného hasiaceho prístroja vodného:

1. Poškodenie predmetov vodou

Škoda pri požiari je spôsobená:

- samotným požiarom – zhorením časti materiálu,

- poškodením teplom – roztavenie plastov, zmena tvaru a farby,

- poškodením dymom – horúci dym môže spôsobiť roztavenie a zmenu tvaru a farby plastov,

- kontamináciou materiálov – časť splodín horenia sa usadí na povrchoch a vsiakne najmä do poréznych materiálov (textil, omietky, koberce, tapety, ...) 

Ďalšiu škodu môže spôsobiť voda. Ak je materiál (pevná látka, trieda požiaru A) poškodený požiarom, voda požiar uhasí a pokiaľ materiál nie je citlivý na poškodenie vodou potom ho voda nepoškodí viac ako požiar ale zastaví šírenie požiaru a zabráni ďalším škodám. Voda však môže poškodiť materiály a predmety náchylné na poškodene vodou napríklad umelecké predmety (obrazy na plátne, papieri, zvlášť citlivé sú akvarely;  umelecké artefakty z papiera, textilu, z jemných organických materiálov – šúpolie, modely z papiera, dreva, balzy, zápaliek, 3D tlač ...), dokumenty v archívoch, knižnice. Pri použití vody požiar uhasíme, ale môžeme spôsobiť ďalšiu škodu. Voda či už z PHP vodného alebo z hydrantu môže poškodiť materiály rozpustné vo vode. V uvedených prípadoch budú vhodnejšie plynné hasivá alebo hasiace prášky.

2. Nebezpečenstvo pri použití vody na hasenie horľavých kvapalín a tukov

Nebezpečné je použitie prenosného hasiaceho prístroja vodného pri požiaroch horľavých kvapalín, farieb, lakov, tukov, voskov, dechtov a horľavých plynov. V prípade horľavých kvapalín, ktoré majú menšiu hustotu ako voda je použitie vody na hasenie takéhoto požiaru nebezpečné. Horiaca kvapalina ostáva na hladine vody, viac vody spôsobuje len väčšiu kaluž po ktorej sa horiaca horľavá kvapalina rýchlejšie rozteká a požiar sa rýchlo šíri. Horiaca kvapalina ohrieva vodu pod horiacou hladinou a voda vrie. Pri 100^oC voda mení skupenstvo z kvapaliny na paru a prudko zväčšuje svoj objem (1 l vody v tekutom stave vytvorí 1700 l pary pri 100^oC), voda spôsobí prudké prskanie horúcej pary a horiacej horľavej kvapaliny do okolia čo predstavuje vážne ohrozenie osôb v blízkosti a vedie k rýchlemu šíreniu požiaru. Odlišné je použitie vody pri hasení požiaru horľavej kvapaliny, ktorá je vo vode rozpustná – napríklad etylalkohol (lieh, alkohol s vyššou koncentráciou). Voda sa zmiešava s horľavou látkou, zrieďuje ju, znižuje jej koncentráciu až do bodu keď látka nie je schopná ďalej horieť (alkoholové destiláty s obsahom alkoholu nad 40 % horia, víno s obsahom alkoholu 12 až 15% nehorí).

3. Neúčinné hasenie vodou požiarov horľavých plynov

Nevhodné použitie prenosného hasiaceho prístroja vodného je uvádzané aj pri požiaroch plynov. Horiaci horľavý plyn unikajúci pod tlakom vytvára rýchlo prúdiaci plameň. Len s prenosným hasiacim prístrojom vodným ho nie je možné zahasiť. Na horiaci plyn unikajúci pod tlakom z potrubia je možné použiť vodu na odklonenie plameňov pomocou vodnej clony, ale to je práca len pre vybavených a trénovaných hasičov. Aj v prípade úniku horľavého plynu z tlakovej fľaše (napr. acetylén, propán, propán-bután,...) je použitie prenosného hasiaceho prístroja vodného neúčinné. Použitie vodného hasiaceho prístroja na horiaci plyn je neúčinné, len miniete jeho obsah bez úžitku. Vodu je možné použiť na ochladzovanie okolia vystaveného účinkom horiaceho plynu. Okolité horľavé látky sa môžu zapáliť od kontaktu s plameňom plynu, alebo od sálavého tepla vyžarujúceho z plameňa. V takomto prípade je vhodnejšie použiť vodný prúd z hydrantu než prenosného hasiaceho prístroja vodného a opäť s ohľadom na prítomné riziká to je práca pre hasičov.

4. Nebezpečné hasenie vodou zariadení pod elektrickým napätím

Vodný prenosný hasiaci prístroj nie je určený na hasenie požiarov zariadení pod elektrickým napätím. Hrozí nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. V súčasnosti sú na trhu aj vodné prenosné hasiace prístroje s možnosťou použitia aj na hasenie zariadení pod napätím do 1000 V z minimálnej vzdialenosti 1 m. (W 6 WNA) Možnosť hasiť, alebo upozornenie nehasiť zariadenie pod napätím je vždy uvedené na hasiacom prístroji. POZOR, ak aj je prenosný hasiaci prístroj vodný určený aj na hasenie požiarov zariadení pod elektrickým prúdom treba dôsledne dodržať všetky bezpečnostné opatrenia uvedené na hasiacom prístroji – spravidla nikdy nestáť vo  vode, dodržať minimálnu odstupovú vzdialenosť! 

5. Nebezpečné použitie vody pri požiari horľavých kovov

Nebezpečné použitie prenosného hasiaceho prístroja vodného je aj pri požiaroch kovov v práškovej forme (hliník, pyroforické železo, titán, horčík, zinok, zirkónium) a alkalických kovov (lítium, sodík, draslík). Kovy v práškovej forme sa vyskytujú v miestach spracovania, obrábania, laboratóriách, skladoch chemických látok. Alkalické kovy pri styku s vodou reagujú za vzniku vodíka, uvoľňujú pri tom teplo. Vodík je horľavý, ľahko zápalný plyn, horenie môže prebiehať výbuchom. Podobne aj niektoré kovy (hliník, pyroforické železo, titán, horčík, zinok, zirkónium) pri horení reagujú s vodou a vzniká vodík. Prevádzky, kde sú tieto látky prítomné sa vybavujú špeciálnymi hasiacimi prístrojmi s práškom na triedu D.

6. Nebezpečné použitie vody v blízkosti látok, ktoré nesmú prísť do styku s vodou

Existuje množstvo látok, ktoré nebezpečne reagujú s vodou. Reakcia môže byť veľmi prudká – rýchle horenie, výbuch, vyvíjanie horľavých plynov, uvoľňovanie tepla.  Patria sem napríklad aj už spomínaný draslík, sodík, lítium, ale aj napríklad karbid vápnika, vápnik a bežne sa vyskytujúci stavebný materiál – nehasené vápno (oxid vápenatý). Bežne sa s týmito látkami nestretávame, tam kde sa nachádzajú sú aj označené výstražnými značkami upozorňujúcimi na zabránenie kontaktu s vodou v každej forme (ani dážď, vzdušná vlhkosť,..).

Prenosný hasiaci prístroj penový – obmedzenia použitia

Následky nevhodného použitia prenosného hasiaceho prístroja penového:

1. Poškodenie predmetov penou

Obmedzenia pre prenosné hasiace prístroje penové sú čiastočne rovnaké ako pre prenosné hasiace prístroje vodné – tam kde hrozí poškodenie materiálu vodou, môže dôjsť k poškodeniu aj penou (umelecké predmety).

2. Nebezpečné hasenie zariadení pod elektrickým napätím penou

Prenosné hasiace prístroje penové sa nesmú použiť na hasenie zariadení pod elektrickým napätím. Voda s penotvornou prísadou je vodivá, pri použití hrozí nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. V súčasnosti už je na trhu aj prenosný hasiaci prístroj penový, s ktorým je možné hasiť aj elektrické zariadenia pod napätím do 1000 V zo vzdialenosti aspoň 1 meter. Nájdete ho aj v našej ponuke.

3. Neúčinné použitie peny na hasenie požiarov horľavých plynov

Pri požiari horľavého plynu je na hasenie pena neúčinná. V prípade použitia pena nezvýši riziká prítomné na mieste, ale použitie bude zbytočné. Unikajúci plyn neustále rozrušuje vrstvu peny a pena nedokáže izolovať plyn od vzduchu. Pri úniku plynu pod tlakom unikajúci prúd plynu odhadzuje penu. Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu, alkoholy môžu rozpúšťať penu. V takom prípade použitie peny nebude dostatočne účinné, pena nedokáže trvalo vytvoriť penový koberec na hladine horľavej kvapaliny a nemusí sa podariť požiar uhasiť. V takom prípade bude vhodné použiť hasiaci prístroj penový s náplňou roztoku penidla odolného alkoholu. Takéto prístroje sú rozmiestnené v prevádzkach kde sa vyskytujú horľavé kvapaliny miešateľné s vodou (výroba a sklady liehu, etylénglykolu, výroba a skladovanie nemrznúcich zmesí do spaľovacích motorov...) Pre zlepšenie účinku penového hasiaceho prístroja je možné súčasne použiť aj prenosný hasiaci prístroj práškový. Na najrozšírenejšie horľavé kvapaliny – kvapalné palivá – nafta, benzín, oleje je pena veľmi účinná.

4. Nebezpečné použitie peny pri požiari horľavých kovov

Nebezpečné použitie penových hasiacich prístrojov je rovnako ako vodných hasiacich prístrojov aj pri požiaroch kovov v práškovej forme (hliník, pyroforické železo, titán, horčík, zinok, zirkónium) a alkalických kovov (lítium, sodík, draslík). Kovy v práškovej forme sa vyskytujú v miestach spracovania, obrábania, laboratóriách, skladoch chemických látok. Alkalické kovy pri styku s vodou (roztok, z ktorého sa vytvára pena obsahuje podľa druhu výrobcu približne 93-97 % vody) reagujú za vzniku vodíka, uvoľňujú pri tom teplo. Vodík je horľavý, ľahko zápalný plyn, horenie môže prebiehať výbuchom. Podobne aj niektoré kovy (hliník, pyroforické železo, titán, horčík, zinok, zirkónium) pri horení reagujú s vodou a vzniká vodík. Prevádzky, kde sú tieto látky prítomné sa vybavujú špeciálnymi hasiacimi prístrojmi s práškom na triedu D.

Pena je zoskupenie bublín, obal bubliny je z vody a penotvornej prísady pod obalom je plyn – vzduch.

5. Nebezpečné použitie peny v blízkosti látok, ktoré nesmú prísť do styku s vodou

Niektoré látky nesmú prísť do kontaktu s vodou pre nebezpečnú reakciu, rovnako to platí aj pre penu, keďže pena je tvorená aj vodou. Reakcia môže byť veľmi prudká – rýchle horenie, výbuch, vyvíjanie horľavých plynov, uvoľňovanie tepla. Patria sem napríklad aj už spomínaný draslík, sodík, lítium, ale aj napríklad karbid vápnika, vápnik a bežne sa vyskytujúci stavebný materiál – nehasené vápno (oxid vápenatý). Bežne sa s týmito látkami nestretávame, tam kde sa nachádzajú sú aj označené výstražnými značkami upozorňujúcimi na zabránenie kontaktu s vodou v každej forme (ani dážď, vzdušná vlhkosť,..).

Prenosný hasiaci prístroj práškový – obmedzenia použitia

Následky nevhodného použitia prenosného hasiaceho prístroja práškového:

1. Nebezpečné použitie PHP práškového v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu horľavých prachov

Použitie prenosných hasiacich prístrojov s náplňou ABC alebo BC prášku (oveľa rozšírenejšie sú ABC prášky) je nebezpečné v prípade požiaru horľavých prachov, alebo v priestore, kde hrozí zvírenie horľavých prachov. Horľavé prachy sú drobné častice tuhých horľavých látok napr. drevný prach, uhoľný prach, textilný prach, prachy pri spracovávaní, sušení, uskladňovaní obilia, krmív ale aj sušené mlieko, múka, kakao, cukor, ... Nebezpečenstvo spočíva v skrytom šírení požiaru na povrchu usadeného prachu (na šírenie požiaru postačuje aj 1 mm hrubá vrstva horľavého prachu) a nebezpečenstvo výbuchu pri rozvírení prachu. V prípade požiaru v priestore s usadeným horľavým prachom je dôležité zabrániť zvíreniu prachu a výbuchu prachu. Zabrániť zvíreniu je možné viacerými spôsobmi, ale rozhodne sa neodporúča použiť práškový hasiaci prístroj ale ani hasiaci prístroj s náplňou CO2. Práškový hasiaci prístroj pod tlakom výtlačného plynu v nádobe hasiaceho prístroja vychrlí hasiaci prášok a v prípade prítomnosti horľavého prachu ho rozvíri.

2. Nevhodné použitie BC prášku pri požiaroch tuhých látok

BC prášok na rozdiel od ABC prášku nie je vhodný na požiare triedy A. ABC prášok vytvára na povrchu horiacej tuhej látky glazúru, čím bráni ďalšiemu odparovaniu horľavých pár, zamedzuje prístupu vzduchu k povrchu horľavej látky. Prášok BC túto vlastnosť nemá. Pri použití BC prášku na požiar triedy A môžete krátkodobo zahasiť požiar, ale je možné že sa opäť v krátkom čase rozhorí.

3. Nevhodné použitie práškov pri požiaroch pórovitých materiálov

Použitie prenosného hasiaceho prístroja práškového (BC aj ABC) nemusí byť dostatočne účinné pri požiaroch pórovitých materiálov napr. matrace, vrstvy textilu, hromada slamy, sena, hromada smetí,... Prášok dokáže uhasiť plamene na povrchu, ale nedokáže ochladiť horľavú látku. Častice prášku sa nedostanú do hĺbky materiálu, kde naďalej prebieha tepelný rozklad a póry zabezpečia aj kontakt so vzdušným kyslíkom. Materiál ostáva tlieť. Najvhodnejšie je použitie vody.

4. Nevýhoda použitia práškov - znečistenie

Prenosné hasiace prístroje práškové s náplňou prášku BC alebo ABC je možné použiť na hasenie zariadení pod elektrickým napätím do 1000 V z minimálnej vzdialenosti 1 m. Je to bezpečný spôsob ak horí zariadenie pod napätím. Nevýhodou je možnosť následného poškodenia elektrického zariadenia najmä jemnej elektroniky. Pre zníženie pravdepodobnosti poškodenia zariadenia koróziou spôsobenou práškom sa odporúča čo najskoršie odstránenie prášku. Najvhodnejšie je maximum prášku odstrániť suchým spôsobom bez použitia vody. Najskôr jemne a opakovane pozametať následne odstrániť prášok vysávačom. Bežný vysávač nemusí byť vhodný, jemné častice prášku môžu prejsť filtrami a dostať sa do motora, existujú vysávače aj na jemný prach. Dôležité je skrátiť dobu pôsobenia prášku na zariadenie.

5. Nevhodné až nebezpečné použitie ABC a BC práškov na horľavé kovy

Rozdiely medzi hasiacimi prístrojmi práškovými na triedy požiarov ABC/BC a D sú v samotnom prášku, jedná sa o iný materiál s rozdielnym chemickým zložením a v koncovke hadice hasiaceho prístroja. Od hasiaceho prístroja na triedu D sa vyžaduje jemné ukladanie prášku so zabránením rozfúkania horiacej látky. Použitie ABC a BC prášku na triedu požiaru D sa neodporúča z dôvodu možného rozfúkania menších častíc horiacej látky (piliny, stružliny kovov) a rozšírenia požiaru ako aj možnej chemickej reakcie.

Prenosný hasiaci prístroj s náplňou CO₂ (snehový) – obmedzenia použitia

Následky nevhodného použitia prenosného hasiaceho prístroja CO₂ (snehového):

1. Nevhodné použitie CO₂ pri požiaroch tuhých látok

Prenosné hasiace prístroje s náplňou CO2 sú označené na použitie pri požiaroch triedy B a C. V prípade použitia na triedu A sa nejedná o nebezpečnú reakciu, ale účinok hasenia s CO2 môže byť krátkodobý, nemusí sa nám podariť požiar uhasiť. I keď je CO2 pri uvoľnení z tlakovej fľaše chladný a môže spôsobiť omrzliny tak nemá chladiaci účinok na horiacu horľavú látku. CO2 bude menej účinný najmä pri požiaroch pórovitých materiálov a látok vo vrstvách, hromadách.

2. Nevhodné použitie CO₂ na hasenie požiaru v otvorenom prostredí

Obmedzený účinok má CO2 aj pri použití vo vonkajšom prostredí. Pre účinné hasenie plynným hasivom akým je aj CO2 je potrebné dosiahnuť účinnú koncentráciu v priestore, to je možné len v uzavretom priestore. Vo vonkajšom prostredí sa plyn rýchlo rozptyľuje do okolia, mieša sa so vzduchom a nie je možné vytvoriť hasiacu koncentráciu.

3. Nebezpečné použitie hasiacich prístrojov s náplňou CO₂ v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu horľavých prachov

Nevhodné až nebezpečné je použitie prenosného hasiaceho prístroja s náplňou CO2 na požiare horľavých prachov alebo v priestore, kde hrozí zvírenie horľavých prachov. Nebezpečenstvo je podobné ako pri práškových hasiacich prístrojoch. Horľavé prachy sú drobné častice tuhých horľavých látok napr. drevný prach, uhoľný prach, textilný prach, prachy pri spracovávaní, sušení, uskladňovaní obilia, krmív ale aj sušené mlieko, múka, kakao, cukor, ... Nebezpečenstvo spočíva v skrytom šírení požiaru na povrchu usadeného prachu (na šírenie požiaru postačuje aj 1 mm hrubá vrstva horľavého prachu) a nebezpečenstvo výbuchu pri rozvírení prachu. V prípade požiaru v priestore s usadeným horľavým prachom je dôležité zabrániť zvíreniu prachu a jeho výbuchu. Zabrániť zvíreniu je možné viacerými spôsobmi, ale rozhodne sa neodporúča použiť s náplňou CO2 ani práškový hasiaci prístroj. Hasiaci prístroj s CO2 pod tlakom uvoľní plyn – oxid uhličitý a v prípade prítomnosti horľavého prachu ho rozvíri.

4. nebezpečné použitie hasiaceho prístroja s náplňou CO₂ na horľavé kovy

CO2 nie je vhodné a jeho použitie je nebezpečné pri požiaroch triedy D – horľavé kovy (napr. sodík, draslík, horčík, hliník, zinok, lítium). Pri chemickej reakcii vzniká jedovatý a horľavý oxid uhoľnatý, ktorý v podmienkach požiaru môže vybuchovať. Podobná reakcia je aj pri hasení tlejúceho uhlia a koksu s CO2 a pri kontakte rozpáleného žeravého železa s CO2.

5. nevhodné použitie pre jemnú elektroniku

Prenosné hasiace prístroje s náplňou CO2 je možné použiť na hasenie zariadení pod elektrickým napätím do 1000V z minimálnej vzdialenosti 1 m. Je to bezpečný spôsob ak horí zariadenie pod napätím. Nevýhodou je možnosť následného poškodenia elektrického zariadenia najmä jemnej elektroniky. CO 2 sa rozpúšťa vo vode a vzniká kyselina uhličitá, ktorá má korozívny účinok na železo, zinok, maltu, betón. Pri požiari sa CO2 rozplynie a voda odparí, ale pre slaboprúdové komunikačnú dátovú techniku sa odporúčajú čisté hasivá. Výrobky s čistým hasivom nájdete tu >>

Pridať nový príspevok

Nový príspevok

zavrieť

Vaše meno

Názov príspevku

Text príspevku

 

Pridať