Požiar

PožiarPožiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté zviera; požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie.

Priebeh požiaru je charakterizovaný viacerými chemickými a fyzikálnymi javmi, ktoré navzájom súvisia.

Základné javy a procesy, ktoré sa vyskytujú pri každom požiari sú:
  • chemická reakcia horenia
  • uvoľňovanie a prenos tepla
  • vznik a šírenie produktov horenia
  • výmena plynov
Rozvoj požiaru je proces spojený so zväčšením plochy horenia a zvýšením rýchlosti odhorievania.

Požiar sa môže šíriť:
  • do začiatku jeho hasenia (voľné šírenie)
  • v procese hasenia
Šírenie požiaru môže byť:
  • kruhové
  • uhlové
  • priame
Rozvoj požiaru závisí od:
  • množstva horľavej látky (požiarne zaťaženie)
  • chemických vlastností horľavých látok
  • zvláštností výmeny plynov (výbuchy)
  • chovania sa stavebných konštrukcií
  • dispozície objektu (členenie na požiarne úseky)
  • poveternostných podmienok (vonkajšie, vnútorné požiare)
  • podmienok prenosu tepla, ktoré vzniká pri horení
  • vybavenia objektu požiarnotechnickými zariadeniami
Pásma požiaru:
  • pásmo zapálenia
  • pásmo tepelného účinku
  • pásmo horenia
  • pásmo zadymenia
Pásmo horenia: je pásmo, kde prebieha vlastné horenie.
Pásmo zadymenia: je pásmo v blízkosti pásma horenia, v ktorom je koncentrácia dymu taká, že výrazne znižuje viditeľnosť a ohrozuje zdravie ľudí.
Dym je zmes vzduchu a splodín horenia.

Splodiny horenia môžu byť:
  • pevné (uhlík, popolček a pod.)
  • plynné (oxid uhličitý, vodná para, dusík, oxid uhoľnatý a pod.)
Pri požiari môžu horieť spoločne toxické aj netoxické materiály a pritom vznikajú splodiny horenia, ktorých množstvo je závislé od chemického zloženia a množstva horľaviny, teploty, výmeny plynov a iných parametrov, ktoré sťažujú určenie splodín horenia pri konkrétnom požiari. Množstvo a zloženie splodín horenia môžeme určovať len orientačne.

Hustotu zadymenia rozdeľujeme na:
  • veľká (viditeľnosť do 3 m)
  • stredná (viditeľnosť od 3 do 6m)
  • slabá (viditeľnosť od 6 do 12m)
Splodiny horenia sa pohybujú, ak existuje rozdiel tlaku medzi dvoma miestami vo vnútri objektu.

Splodiny horenia sa pohybujú vplyvom:
  • tepla vznikajúceho pri požiari
  • rozdielu teplôt vo vnútri a mimo objektu
  • vykurovacieho a vetracieho systému v budove
  • tlakového rozdielu vytváraného vetrom
  • netesnosti konštrukcií objektu (napr. okná, dvere, svetlíky a pod.)
Vo viacpodlažných objektoch vzniká tzv. komínový účinok („efekt“).

Ostatné činitele ovplyvňujúce pohyb splodín horenia:
  • druh, množstvo a rýchlosť odhorievania horľavých látok
  • teplota splodín horenia (s rastúcou teplotou v uzavretých priestoroch rastie tlak a objem plynov)
  • rozdiel teploty vo vnútri objektu a teploty vonkajšieho vzduchu (s rastúcou výškou objektu a rastúcou teplotou plynov sa zvyšuje tzv. komínový účinok)
  • smer a rýchlosť vetra (cez otvory v objekte)
  • geometrické pomery (veľkosť a výška) priestoru
Pri horení vzniká teplo, ktoré sa odovzdáva do pásma horenia a mimo pásma horenia. Teplo šíriace sa mimo pásmo horenia napomáha šíreniu požiaru.

Teplo sa môže šíriť:
  • vedením (je to prenos tepla nosnými a deliacimi konštrukciami)
  • prúdením (zohriaty vzduch a splodiny horenia zväčšujú pri konštantnej hmotnosti svoj objem, čím sa zmenšuje ich hustota a sú chladnejšími vrstvami vzduchu vytláčané smerom nahor)
  • sálaním (je to infračervené žiarenie, ktoré sa šíri priamočiaro, rovnako na všetky strany)
Rozvoj požiaru je proces spojený so zväčšením plochy horenia a zvýšením rýchlosti odhorievania.

Plocha požiaru je plocha, ktorá je v danom okamihu zachvátená požiarom a závisí od lineárnej rýchlosti šírenia požiaru, formy a času.

Čelo požiaru je časť obvodu plochy horenia, kde lineárne rýchlosti šírenia horenia sú najväčšie.

Obvod požiaru je obvod plochy horenia v danom časovom okamihu. Závisí od rýchlosti šírenia požiaru, formy a času.

Zväčšenie plochy horenia sa charakterizuje rýchlosťou jej rastu, alebo prírastkom plochy horenia za časovú jednotku.

Rýchlosť rastu obvodu požiaru sa určuje z geometrickej formy požiaru a závisí od lineárnej rýchlosti šírenia horenia a od času.

Rýchlosť odhorievania je úbytok hmotnosti horľavej látky za časovú jednotku z hľadiska charakteru horľavých látok (druh, tvar, rozmer, zoskupenie a uloženie, možnosť povrchového šírenia plameňa).
Potrebujete poradiť?
Napíšte nám alebo zavolajte 0905 415 906
Napíšte nám Zavolajte nám